Krátko pred rannou smenou. Pijem rannú kávičku a v ušiach mi zvonia zvončeky správ od tej, ktorej chcem venovať zvyšok života. Smajlíky, srdiečka, bežné správy a video… video, v ktorom som, možno nie celkom úmyselne, uvidel život v tej krajine. Áno, je zďaleka, ten život nepoznám a určite má aj svoje horšie stránky… ale teraz som videl len to krásne.
Jednoduchý život. Úsmevy okoloidúcich. Pána, ktorý kráča a fajčí svoju cigaretu… tú ľahkosť, ktorú sme tu akoby zabudli. Neviem… na dedine to kedysi tak bolo, občas som ten pocit mal, cítil som ho z ľudí, aj keď tvrdo pracovali, no boli šťastní. Možno dávno… keď som bol ešte malý chlapec.
Prečo je dnes všade len tlak na produktivitu, jednanie pod úroveň, chtíč? Máme luxusný život, to áno… snáď ste šťastní.
A ja? Dnes nepoviem, že by som ho vymenil. Ja ho vymením. Za obyčajný život, ktorý mi umožní dýchať… a za lásku.