Stojím a čakám na výdaj večerného jedla. Nová kuchyňa, noví kolegovia, nová atmosféra. Ďalšia zmena? Nie. Len tu pomáham. Sledujem a – ako každý človek – z diaľky hodnotím celý deň.
Hmm… má rada mačky. Spieva si vo svojom veku? Bývalá diskokočka? A jej manžel… zvonku hodnotíme inak – výzor, vek, správanie, ktoré k tomu nepasuje. A predsa… prečo nie.
Stoja za sporákom. Ona mu čistí tričko a ten jeho pohľad… presne viem, ako sa na ňu díval prvýkrát. Presne takto.
Blázni? Obyčajní? Tuctoví? …..Interesantní!
Prečo? Lebo!!! Kto z vás sa dnes, po tridsiatich rokoch, díva na svoju lásku tak ako v prvý deň. Po tom, ako sa navonok zmenila… Ale nie jej oči…. Nie jej duša….. Nie jej city.