Horúčava, hnev, pot a krik z každej strany. Zúrivý večer, kolegovia sa rozprávajú neznámym jazykom, no téma je jasná… prečo však tá nespokojnosť? Nemajú v živote nič, čo by im vyčarilo úsmev aj v tejto chvíli? Možno áno, možno nad tým len nerozmýšľajú v takýchto situáciách. Neviem, možno si to len neuvedomujú. A možno… možno naozaj nemajú. Veď ani ja som ešte nedávno nemal.
Ale dnes… som šťastný? Aj teraz, v tejto šialenej situácii? Asi prvýkrát v živote odpovedám na túto otázku okamžite a úplne čisto: „Áno, prečo by som nemal byť?“
Je úžasné, ako dokáže niečo – alebo niekto – zmeniť tón nášho bytia. Každý máme vlastnú motiváciu, vlastný zdroj šťastia. A ak ho nemáme, hľadáme. A… nájdeme. Často až vtedy, keď v to prestaneme veriť. No predsa nájdeme a svet sa zmení na rozprávku.
Je potom už len na nás, ako si budeme vážiť šťastie, ktoré sme našli, ako dlho pri nás ostane a ako dlho mu dovolíme rozjasňovať naše dni aj v tých najhorších chvíľach.