Ráno, ledva vidím cez zaspaté oči. V ruke mobil a spisujem úvahu, ktorú vo mne zanechali pocity z predchádzajúceho dňa. Do toho prichádzajú správy z druhej strany sveta – z miesta, kde sídli moje srdce. Správy však nie sú dobré. Choroba znepríjemňuje život blízkej osobe a ja v diaľke dokážem byť oporou len cez tie slová na displeji, aj keď by som najradšej v sekunde bol tam – držal ruku, objal, pomohol, podporil.
Telo ostáva tu, ale duša je tam.
Máte aj vy niekedy pocit, že vaše bytie je na inom mieste, než kde sa práve nachádzate? Zvláštne… nie veľmi časté.
V tomto sa nevyznám, ale verím, že ak ja svoju prítomnosť tu necítim, možno ju cítia tam – tam, kde teraz sú. Možno sme schopní prekonať diaľku a byť naozaj tam, kde chceme byť. A možno je to len začiatok silného prepojenia s niekým, kto je v diaľke.