Ako vtedy
Sedím na drevenej lavici, vzduch sfarbený do žlta, pohľad mierne rozostrený. Sedím, ticho pozorujem, vnímam, snažím sa pochopiť a opakovať každé gesto. Tá vôňa, ruky pokryté vráskami, zárezmi skúseností a múdrosťou tohto sveta. Cítim sa bezpečne, bezstarostne, chránený tými rukami. Vzduch sa mení, pohľad je jasnejší. Stále ruky… tie isté? Nie. Tieto sú moje. Každou […]