V dnešnom svete plnom marketingových kampaní každého druhu, nepodarených vzťahov, nesplnených túžob po tých, ktorí v nás niečo prebudili, a niekoľkonásobného odmietania tých, v ktorých sme ten pocit spôsobili my, je nesmierne ťažké nájsť to pravé – to, čo do nášho života prinesie hodnotu.
A ja som znovu na novom mieste. Hlavou víria myšlienky rôzneho druhu. Snažím sa zorganizovať si život. Formujú sa prvotné vzťahy a sympatie. Zrejme som prišiel na miesto, kam patrím. Na miesto, kde aj ja som drahokamom.
Nie je to ako obyčajne. Tu sú reakcie žien na mňa pozitívne, úplne iné. A aj ja vnímam – u jednej skromnosť a tiché, hanblivé úsmevy, u druhej krásnu postavu a… čo to bolo? Dievča, doteraz vnímané – alebo skôr prehliadané pre nedostatočný záujem. Pritom nevidím v tomto mojom konaní jediný dôvod.
Vystupujem z výťahu, ona vchádza dnu. Na hlave čierna kapucňa, prekrývajúca jej zlaté vlasy. Narazili sme na seba, ani jeden to nečakal. Letmý dotyk, zastavený čas.
Spod kapucne zažiarili krásne oči a úprimný úsmev, ktorým ma hneď zrána obdarovala. Aj ona je ako ja – stráži si mimiku, aby pocity nevyšli najavo. Tento milý, jemný, hanblivý úsmev, ktorý vyjadril jasný záujem, zanechal stopu.
Človek však sleduje a žije ďalej. A ona… hrá svoj nezáujem dobre. Prirodzene som si povedal, že to bola domnienka a nechal som to tak. Pokračoval som vo svojich úvahách – o jednej tichej s hanblivým úsmevom, o druhej s krásnym telom… a sem-tam o nej. Práve pre ten úsmev, ktorým sa vrila do víru mojich myšlienok.
A včera, v práci – znovu tie oči. Znovu stret, ktorý nebol náhodný. Vnímala ma. Sledovala z diaľky, vyhodnocovala. Viem to, lebo aj ja som taký. A znovu sa to stalo. Rovnaký pohľad, rovnaké uhýbanie, rovnaké otázky bez slov. Možno som aj ja zanechal niečo, čo v nej teraz ticho rastie tak, ako jej úsmev vo mne.
A tak teraz sedím vo svojom byte, dívam sa von oknom a rozmýšľam, či tá komoda, ktorú idem kúpiť, bude patriť jej.
Mladý a nedočkavý – to už nie som. Áno, chcel by som vedieť, že je to pravda. Že môžem pri sebe mať niekoho, kto vidí svet rovnako, kto cíti podobne. A hlavne niekoho, kto má záujem.
Teraz je čas užiť si to naplno. Každú minútu kvitnutia tohto púčika. A hlavne – nepremeškať chvíľu zrodu ruže.