Sedím pri bare v obvyklom hoteli a pijem rannú kávu. Už ako zvyčajne sledujem ten istý cirkus. Manažér hotela, poháňaný vlastným vnútorným nepokojom a predstavou o úplnej dokonalosti, drví zamestnancov svojou nenávistnou komunikáciou. Prečo nie je spokojný? Je všetko naozaj také zlé, že nedokáže vnímať iné veci a tešiť sa z maličkostí? On však stále počuje len svoje: „Musíš viac, musíš byť lepší.“ A tak drví ďalej. Koľko z jeho zamestnancov to nevydržalo a odišlo? Koľko z nich som už videl, ako sa zamýšľajú nad jeho správaním a plačú? Áno, som jeden z nich – a preto vidím všetky tie pocity. Poznám ich sám.
„Poď von, do toho chladu. Cítiš to slnko, ako jemne ohrieva tvoju pleť? Je to príjemné – dáva ti energiu žiť ďalej. A stačí, aby len o máličko zvýšilo svoju aktivitu – a život sa končí. Si smädný? Vezmi si vodu – tá ťa ukojí. No aj ona má silu ukončiť tvoj život v sekunde. Dokáže zničiť naše domovy, ukončiť naše životy. Tvoja moc v tomto podniku je podobná sile týchto živlov. Aj ty dokážeš vytvoriť rovnováhu, v ktorej kvety môžu kvitnúť a vzniknúť niečo výnimočné. Tak prečo každý deň páliš a topíš, keď túžiš po záhrade? Alebo je tvojím cieľom kopa popola, bahno, krik a žiaľ?“
Napriek tomu, aký je navonok, cítim a vidím, že tento človek sa stáva v mojom živote veľmi dôležitým. Chce pre mňa len dobré. Snaží sa zo mňa urobiť lepšieho profesionála a posunúť moju kariéru ďalej. No nie je to len o tej technickej dôležitosti. Vidím, že sa ku mne správa inak ako k ostatným. Vidím, že som preňho dôležitý – aj osobnostne. A aj on je dôležitý pre mňa. Verím, že práve to mi dáva šancu pomôcť aj jemu s jeho nedostatkami a urobiť z neho lepšieho manažéra.
Často, najmä v práci, vnímame ľudí len cez optiku podniku. Veríme, že ak pre podnik pracujeme, robíme niečo pre nich. Naša práca je však v skutočnosti vykonávaná pre dobro firmy – a my za ňu dostávame odmenu. Ale aj šéf je len človek. Aj on potrebuje, aby sme naňho mysleli. Aj on má svoje potreby. Možno len jednoduchú potrebu záujmu. Možno stačí len priniesť kávu, opýtať sa, čo by mu zlepšilo deň, alebo ho pozvať na spoločnú hru biliardu. Často vyčítame, nechápeme a nevidíme vlastné chyby. Niekedy stačí tak málo, aby sa všetko zmenilo.