Fľaša vína splnila svoj zmysel. Pomaly, ale precízne ukončuje svoju úlohu. V ušiach latino hudba. Na vedľajšej posteli, kde by som chcel vidieť tú, ktorej by som lásku vyznával celý život, sú znovu veci pobalené vo vákuových sáčkoch. Úžasná rada od mojej mamy – najlepšej ženy môjho života.
Periférne vidím odraz klipov z telky na povrchu tých sáčkov. Fyzika ako obvykle? Nie. Utlmená hlava a v nej pocit šťastia, vyvolaný predstavami a tým odrazom. Tlmené svetlo sveta, falošný lesk a šialene krásne predstavy o tom, ako moje víly prídu do reality.
O peniazoch? Nie. Som chlap – a ako každý z nás sa snažím vytvoriť niečo výnimočné. Stať sa niekým. Takým, pri kom vám spadne sánka, keď vstúpi do miestnosti… len s jedným účelom: Byť milovaný. Milovaný ženou. Partnerkou. Tou láskou, akú nám núkajú už len rozprávky od Disney.
Rozmýšľam, či dopiť pohár, alebo či to bude stačiť. Ďalšiu fľašu nemám – ak to preženiem, tento pocit si neuchovám. A prečo ho vlastne držať? Lebo v tejto hladine mi stačí odraz sáčku a mám hviezdy. Stačí klip v telke – a mám lásku.
Lebo keď sa prenesiem do doby, keď som úspešný, schopný pozvať tú nedostupnú na večeru a vidieť šancu na jej lásku – som šťastný.
Toľko je toho všade, čo môžeme… A čo z toho – ak ma večer nemá kto objať? Ak na mňa nikto nemyslí?
Odpustite mi všetci, ktorí ste tu pre mňa. Ty, ktorá si mi dala život. Ty, ktorú milujem viac, než by som možno dokázal milovať vlastnú dcéru. Ty, ktorá si tak prepojená s mojimi myšlienkami, že by si ich mohla tvoriť za mňa. A aj vy všetci, ktorí ma milujete…
…ale stále je tu prázdno. Také, že by som v tomto opojení ostal až do vyčerpania – a potom zhasol.
Koľko ľudí je na tom takto? Nikto? Preto sú po práci „na pivečku“? Preto kľačia pri posteli a modlia sa? Preto si stavajú vzdušné zámky?
Uzavrime túto dobu. Tento nezmysel, ktorý nám dáva všetko – výmenou za šťastie. Lebo aj keby som mal drieť na poli do posledného dychu, nemať čo do úst a musel by som robiť nemožné, len aby som nakŕmil tých, čo milujem… Urobil by som to. Za jedno objatie. Za ten bozk. Za vedomie, že ma potrebuje tá, ktorú potrebujem ja.
Pretvarujete sa. Aj ja to robím. Trpíte, skrývate svoje nešťastie – a tým len podporujete ilúziu, ktorú niekto vytvoril podľa vlastných hodnôt.
A celý svet to hrá s ním. Smeruje niekam, kde nie je zmysel. Len lesk, ktorý nehreje.